Pred 25 rokmi si Mick Dodge nechal narásť bradu, zbavil sa topánok a opustil modernú civilizáciu, aby sa mohol túlať po dažďových lesoch Hoh na severozápade USA. Muž, ktorého prirovnávajú k Forestovi Gumpovi i k novodobému Robinsonovi, uprednostnil jednoduchý život v lesoch naplnený nekonečnými prechádzkami, lezením po korunách stromov, pitím vody priamo z prameňov a lovom potravy.

Naboso

Dobrodruh, ktorý zmaturoval na strednej škole Kubasaki High School v japonskej Okinawe, počas svojho života vystriedal niekoľko zamestnaní. Veterán vojny vo Vietname slúžil šesť rokov v námorníctve, pracoval aj ako mechanik ťažkých strojov, kopal priekopy, zbieral drevo a počas dochádzania do Fort Lewis neváhal každý deň preplávať rieku. Do lesov ho „vyhnala“ bolesť nôh. „Mal som zápal plantárnej fascie (šľacha spájajúca pätu a prsty, pozn.red.), kladivkové prsty a zdeformované nohy. Boleli ma tak veľmi, že som ledva dokázal chodiť. Chôdzu a beh som pritom vždy používal ako prostriedok na vyrovnávanie sa so stresom moderného života, na hľadanie jeho zmyslu. Hoh pre mňa znamená domov. A tak som išiel domov liečiť si nohy,“ vysvetlil Dodge.

Výsledky sa dostavili veľmi rýchlo. Krátko na to, ako sa z Dodgea stal bosý pútnik, zbavil sa bolestí nôh, chrbta aj krku a posilnil si srdce. „Tancoval som ako oheň, behal ako vietor, posilňoval ako kameň a prúdil ako voda v mojom tele – a to všetko vďaka hmatu bosých nôh a učeniu prírody. Tým, že som nasledoval svoje nohy, vystúpil som z izolácie moderného sveta a pristál na zemi. Výsledky prišli rýchlo. Znie to jednoducho – len nasledovať svoje nohy, ale nie je to také ľahké. Zem vás zje, ak nebudete dávať pozor,“ uviedol 62-ročný Dodge.

 „Nikdy som nechodil na univerzitu, ale rád čítam knihy. Ak kniha dáva zmysel a má nejakú hodnotu pre našu planétu, zasadím strom a o knihu sa podelím. Ak zmysel nedáva, zasadím strom a použijem ju ako toaletný papier či na založenie ohňa.“ Mick Dodge

Čo les dal
Čítať ďalej…